Tento rozbor diela a čitateľský denník zhŕňa všetko podstatné k maturite zo slovenského jazyka a literatúry: tému, motívy, kompozíciu, postavy, obsah, jazykové prostriedky, autora aj literárny kontext.
Téma | Motívy | Postavy | Obsah | Jazykové prostriedky | Časté otázky
Posledné chvíle života zbojníka Jánošíka, ktorý sa stáva symbolom túžby slovenského ľudu po slobode
Sloboda, Hrdinstvo, Smrť, Príroda, Mladosť, Vlasť
Slovenské hory pod Kriváňom, väzenie a popravisko
Začiatok 18. storočia, keď žil historický Jánošík. Básnik však udalosti zobrazuje skôr symbolicky a nadčasovo
Skladba sa skladá z úvodu a deviatich spevov. Zachytáva tri posledné fázy Jánošíkovho života, jeho zajatie, väzenie a smrť. Posledný spev s názvom Zjavenie je alegorický
Lyrika a epika
Romantická básnická skladba
Lyrický subjekt, teda básnik, ktorý dej rozpráva a zároveň vyjadruje vlastné city. V úvode sa prihovára svojim citom ako vlastným deťom
Rozprávací, opisný
Skladba sa začína úvodom, v ktorom sa básnik prihovára vlastným citom ako svojim deťom. Tie mu odpovedajú, že pôjdu do slovenských hôr za slobodnými hôrnymi chlapcami, ktorí zhodili jarmo poddanstva.
V prvom speve sedia zbojníci v horách pri vatre a oslavujú slobodný život. Vatra však pomaly hasne a z diaľky zaznie, že Jánošíka lapili. V druhom speve sa dozvedáme, ako ho páni zajali, keď popíjal víno v dome obkľúčenom drábmi.
V treťom speve je noc. Celé mesto spí a iba Jánošík bdie v okovoch vo väzení vo veži. Vo štvrtom speve zaspí a vo sne je opäť voľný. Sníva o mladosti, slobode aj o svojej milej, kým ho nezobudí cinkot pút. V piatom speve premýšľa o svojom osude a o svete, v ktorom vládne vlčí zákon silnejších. Túži po slobode, no vie, že ho čaká smrť.
V šiestom speve vedú Jánošíka na popravu. V siedmom speve si ešte naposledy spomína na rodný kraj a slobodný život v horách. Potom zomrie a víly ho vítajú medzi sebou. Cisárova milosť dorazí príliš neskoro. Ľudia stoja okolo šibenice ticho a nehybne a domov odchádzajú so zovretým srdcom.
Ôsmy spev ukazuje Slovensko po Jánošíkovej smrti ako zakliatu krajinu. Ľudia si však o Jánošíkovi rozprávajú povesti, a tak jeho odkaz žije ďalej. Posledný deviaty spev s názvom Zjavenie je alegorický. Jánošík v ňom slávi svadbu s kráľovnou víl a stáva sa nesmrteľným. Básnik tak vyjadruje vieru, že sloboda sa raz na Slovensko vráti.
Ján Botto sa narodil v roku 1829 vo Vyšnom Skálniku v Gemeri a zomrel v roku 1881 v Banskej Bystrici. Študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa zoznámil s myšlienkami Ľudovíta Štúra, a neskôr vyštudoval zememeračstvo v Pešti. Ako zememerač pracoval najmä v Banskej Bystrici a jej okolí. Patril k mladšej generácii štúrovcov a svojou tvorbou zavŕšil slovenskú romantickú poéziu. Písal najmä balady a básne inšpirované ľudovou slovesnosťou.
Smrť Jánošíkova vyšla v roku 1862 a patrí k vrcholom slovenského romantizmu. Romantickí básnici obdivovali silných jednotlivcov, ktorí sa búria proti spoločnosti, a inšpirovali sa ľudovými piesňami a povesťami. Štúrovci videli v Jánošíkovi ľudového hrdinu, ktorý berie bohatým a dáva chudobným, a urobili z neho symbol boja za slobodu. Skladba vznikla v čase, keď Slováci márne bojovali o svoje národné práva. Posledný spev preto vyjadruje vieru, že Jánošík a s ním aj sloboda národa raz ožijú. Dielo sa často porovnáva s Máchovým Májom.
Začni štyrmi bodmi: téma, motívy, kompozícia a hlavné postavy. Na skúške potom pridaj jazykové prostriedky, autora a literárny kontext.
Áno. Obsah, postavy, téma aj údaje o autorovi pokrývajú všetko, čo sa v čitateľskom denníku zvyčajne vyžaduje. Najlepšie si dielo zapamätáš, keď si ho aj sám prečítaš alebo vypočuješ.
Uveď obdobie a literárny smer a stručne vysvetli, ako sa doba vzniku premieta do diela. Potom pridaj jedno alebo dve ďalšie diela autora.