Tento rozbor diela a čitateľský denník zhŕňa všetko podstatné k maturite zo slovenského jazyka a literatúry: tému, motívy, kompozíciu, postavy, obsah, jazykové prostriedky, autora aj literárny kontext.
Téma | Motívy | Postavy | Obsah | Jazykové prostriedky | Časté otázky
Moc, ktorá postupne mení a ničí človeka, jeho charakter aj vzťahy s najbližšími
Moc, Strach, Priateľstvo, Osamelosť, Morálny úpadok, Smrť
Miesto štátneho pohrebu. Vo Frankových spomienkach partizánske hory, úrady a sídla mocných
Prítomnosť tvorí štátny pohreb. Spomienky siahajú do mladosti hrdinov, do Slovenského národného povstania a do povojnových rokov, keď sa štátnik dostával k moci
Román má 18 kapitol. Rámcom je štátny pohreb. Dej sa strieda medzi pohrebom v prítomnosti a Frankovými spomienkami na minulosť
Epika
Politický román
Rozprávanie v 3. osobe. Príbeh sledujeme očami fotografa Franka, cez jeho spomienky, úvahy a vnútorné monológy
Rozprávací, opisný, úvahový
Zomrel vysoko postavený štátnik, ktorého meno v románe ani raz nezaznie. Fotoreportér Frank má fotografovať jeho veľkolepý štátny pohreb. Kým pozoruje ľudí, ktorí sa prichádzajú rozlúčiť, spomína na ich spoločný život.
Frank a Mŕtvy boli priateľmi už zo školy. Počas Slovenského národného povstania bol Mŕtvy veliteľom partizánov. Po vojne sa dostal k moci a postupne sa stal jedným z najmocnejších ľudí v štáte.
Jeho prvou ženou bola Margita, Frankova prvá láska. Ich syn Martin je obyčajný robotník. Neskôr sa štátnik oženil so svojou bývalou sekretárkou. Moc ho však menila a z kedysi odvážneho človeka sa postupne stal márnivý a ustráchaný mocný muž. Frank si zatiaľ tajne zbieral fotografie, na ktorých mocní ľudia vyzerali úplne inak ako na oficiálnych snímkach.
Frank si spomína aj na Juditu, partizánku z čias povstania, s ktorou mal Mŕtvy vzťah a ktorej rodinu neskôr prenasledovali. Spomína aj na Galoviča, šéfa bezpečnosti a štátnikovho rivala. Pred politickým pádom zachránila štátnika iba choroba a smrť.
Frank pri pohrebe vidí, že smútok mnohých je len predstieraný. Na konci premýšľa o tom, čo moc s človekom urobí, a svojho priateľa vidí už len ako obyčajného, chybujúceho a vlastne úbohého človeka.
Ladislav Mňačko sa narodil v roku 1919 vo Valašských Kloboukoch na Morave a zomrel v roku 1994 v Bratislave. Počas druhej svetovej vojny bol internovaný v pracovnom tábore, odkiaľ ušiel a pridal sa k partizánom. Po vojne sa stal jedným z najznámejších slovenských novinárov a spisovateľov. Najprv bol presvedčeným komunistom, neskôr sa stal ostrým kritikom zneužívania moci a politických procesov. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 emigroval do Rakúska. Jeho knihy sa doma nesmeli vydávať a na Slovensko sa vrátil až po páde komunizmu.
Román vyšiel najprv v roku 1967 po nemecky a o rok neskôr aj po slovensky. Patrí do obdobia, keď sa v Československu uvoľnila cenzúra a spisovatelia mohli otvorenejšie písať o krivdách päťdesiatych rokov, o politických procesoch a o kulte osobnosti. Mňačko sa k tejto téme dostal už v knihe Oneskorené reportáže. Román je kritikou komunistickej moci a ukazuje, ako aj človek s ideálmi môže pod jej vplyvom morálne upadnúť. Po roku 1968 bola kniha na Slovensku zakázaná a znovu mohla vychádzať až po roku 1989.
Začni štyrmi bodmi: téma, motívy, kompozícia a hlavné postavy. Na skúške potom pridaj jazykové prostriedky, autora a literárny kontext.
Áno. Obsah, postavy, téma aj údaje o autorovi pokrývajú všetko, čo sa v čitateľskom denníku zvyčajne vyžaduje. Najlepšie si dielo zapamätáš, keď si ho aj sám prečítaš alebo vypočuješ.
Uveď obdobie a literárny smer a stručne vysvetli, ako sa doba vzniku premieta do diela. Potom pridaj jedno alebo dve ďalšie diela autora.