Študijné materiály
EXTRA Prihlásiť Kontakt
☰

Jozef Gregor Tajovský: Maco Mlieč – rozbor diela

Tento rozbor diela a čitateľský denník zhŕňa všetko podstatné k maturite zo slovenského jazyka a literatúry: tému, motívy, kompozíciu, postavy, obsah, jazykové prostriedky, autora aj literárny kontext.

E-kniha Audiokniha (21:39)

Rýchla navigácia:

Téma | Motívy | Postavy | Obsah | Jazykové prostriedky | Časté otázky

🎧 Audio rozbor:
0:00 / 0:00

Téma:

Vykorisťovanie pracovitého, skromného a dobrosrdečného sluhu, ktorý celý život slúžil gazdovi takmer zadarmo


Motívy:

Práca, Chudoba, Vernosť, Ľahostajnosť, Smrť


Miesto deja:

Slovenská dedina a gazdovský statok


Čas deja:

Koniec 19. a začiatok 20. storočia. Dej zachytáva niekoľko desaťročí Macovho života


Kompozícia:

Krátka poviedka s jednoduchým dejom. Na začiatku sa rozprávač stretne s Macom, potom sa spätne rozpráva jeho život a na konci sa opisuje Macova smrť a pohreb


Literárny druh:

Epika


Literárny žáner:

Realistická poviedka


Postavy:

  • Maco Mlieč – Starý sluha, silný a neobyčajne pracovitý, no zanedbaný a trochu jednoduchý. Je skromný, pokorný a dobrosrdečný. Ľudia sa mu posmievajú. Dievky ho prezývali Mliečnik, možno preto, že bol nízky, široký a takmer bez krku.
  • Gazda – Asi šesťdesiatročný bohatý sedliak a dedinský richtár, ktorý Maca celé roky využíva a takmer mu neplatí. Na konci mu vystrojí krásny pohreb a dedina ho za to chváli.
  • Paholci – Ostatní sluhovia na statku. Macovi sa vysmievajú, no keď ochorie, robia za neho jeho prácu. Na konci si hovoria, že gazda mal Maca za čo pochovať.
  • Rozprávač – Pozorovateľ, ktorý Maca pozná a rozpráva jeho príbeh so súcitom.

Rozprávač:

Rozprávač vstupuje do deja v 1. osobe (ich-forma), keď sa s Macom stretne. Macov život potom rozpráva v 3. osobe


Slohové postupy:

Rozprávací, opisný


Formy reči:

  • Priama reč
  • Nepriama reč
  • Dialógy

Obsah:

Rozprávač stretne starého sluhu Maca Mlieča, keď pasie kravy, a začne rozprávať jeho životný príbeh.

Maco prišiel ku gazdovi ako osemnásťročný a staral sa o jeho kone. Kým žili jeho rodičia a stará gazdiná, dostával okrem šiat aj trochu peňazí. Po ich smrti mu však prestali platiť. Maco dostával už len jedlo, pálenku, súkno na šaty a krpce a spával pri koňoch v maštali. Chcel sa aj oženiť, no žiadna dievka si ho nechcela vziať, lebo bol škaredý a hluchý. Neskôr sa o seba prestal starať a ostatní sa mu vysmievali.

Raz sa mu kone splašili, voz sa prevrátil a Maco si zlomil nohu. Dostal sa do nemocnice, no noha sa zahojila zle a zostala krivá. S koňmi už robiť nemohol, a tak ho gazda dal k volom a neskôr ku kravám.

Na jeseň Maco ťažko ochorie a jeho prácu za neho robia ostatní paholci. Keď cíti, že sa blíži jeho koniec, príde za gazdom. Bojí sa, že mu ešte niečo dlhuje a musel by to odslúžiť. Gazda však nahliadne do kalendára a zistí, že naopak on dlhuje Macovi trinásť zlatých. Maco povie, že mu to bude stačiť na pohreb, a poprosí gazdu, aby ho nepochovali ako psa niekde pod plotom. Potom mu poďakuje za všetko a pobozká mu ruku.

Ráno Maca nájdu mŕtveho v maštali pri teľatách. Gazda mu vystrojí krásny pohreb s kňazom a celá dedina ho za to chváli. Iba sluhovia si medzi sebou hovoria, že gazda mal Maca za čo pochovať, veď mu celý život robil takmer zadarmo.


Jazykové prostriedky:

  • Spisovný jazyk s nárečovými a hovorovými slovami.
  • Podrobný až karikatúrny opis Macovho výzoru.
  • Expresívne slová.
  • Krátke vety a jednoduchá stavba textu.
  • Humor, ktorý sa na konci mení na smútok a výčitku.

Trópy a figúry:

  • Prirovnanie (robotný ako koník, oči ako myš, ako by ho z pňa odťal).
  • Hyperbola pri opise Macovej sily a zanedbanosti.
  • Kontrast medzi Macovou dobrotou a gazdovou lakomosťou.
  • Irónia v závere, keď celá dedina chváli gazdu za pekný pohreb.

Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor Tajovský, vlastným menom Jozef Alojz Gregor, sa narodil v roku 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici a zomrel v roku 1940 v Bratislave. Pseudonym si zvolil podľa rodnej obce. Vyštudoval za učiteľa a učil na viacerých miestach, neskôr pracoval ako bankový úradník. Počas prvej svetovej vojny sa na fronte dostal do zajatia a pridal sa k československým légiám v Rusku. Po vojne žil v Bratislave a venoval sa literatúre a divadlu. Patrí k najvýznamnejším autorom slovenského realizmu. Písal krátke prózy o živote dedinských ľudí a divadelné hry, ktoré sa hrajú dodnes. Jeho manželkou bola spisovateľka Hana Gregorová.


Ďalšie diela autora:

  • Ženský zákon
  • Hriech
  • Smrť Ďurka Langsfelda
  • Mamka Pôstková
  • Horký chlieb

Literárny kontext:

Maco Mlieč vyšiel na začiatku 20. storočia a patrí do druhej vlny slovenského realizmu. Autori tohto obdobia písali o každodennom živote na dedine a otvorene ukazovali biedu, sociálne rozdiely a krivdy, ktoré sa diali obyčajným ľuďom. Tajovský sa ako jeden z prvých zameral na najchudobnejších, na sluhov a paholkov, ktorí nemali takmer žiadne práva. Jeho poviedky sú krátke, majú jednoduchý dej a dôraz kladú na postavu a jej osud. K autorom toho istého obdobia patrí aj Božena Slančíková Timrava.


Časté otázky k maturite

Čo si mám z rozboru zapamätať ako prvé?

Začni štyrmi bodmi: téma, motívy, kompozícia a hlavné postavy. Na skúške potom pridaj jazykové prostriedky, autora a literárny kontext.

Môžem tento rozbor použiť ako čitateľský denník?

Áno. Obsah, postavy, téma aj údaje o autorovi pokrývajú všetko, čo sa v čitateľskom denníku zvyčajne vyžaduje. Najlepšie si dielo zapamätáš, keď si ho aj sám prečítaš alebo vypočuješ.

Ako hovoriť o autorovi a literárnom kontexte?

Uveď obdobie a literárny smer a stručne vysvetli, ako sa doba vzniku premieta do diela. Potom pridaj jedno alebo dve ďalšie diela autora.


Ďalšie rozbory diel v slovenčine


Pokračuj v príprave na maturitu