Študijné materiály
EXTRA Prihlásiť Kontakt
☰

Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia – rozbor diela

Tento rozbor diela a čitateľský denník zhŕňa všetko podstatné k maturite zo slovenského jazyka a literatúry: tému, motívy, kompozíciu, postavy, obsah, jazykové prostriedky, autora aj literárny kontext.

E-kniha Audiokniha (4:24:43) Film (1:21:41; slovensky)

Rýchla navigácia:

Téma | Motívy | Postavy | Obsah | Jazykové prostriedky | Časté otázky

🎧 Audio rozbor:
0:00 / 0:00

Téma:

Návrat vyvrheľa do dediny, ktorá ho odmietla, a sila predsudkov, ktoré prekoná až odvaha a odpustenie


Motívy:

Predsudky, Osamelosť, Láska, Odpustenie, Príroda, Oheň


Miesto deja:

Horská dedina Leštiny a okolité hory, najmä Temné smrečiny, kam Drak ide zachrániť dedinské stádo


Čas deja:

Čas nie je presne určený. Dej sa odohráva počas veľkého sucha a príbeh je zasadený do minulosti


Kompozícia:

Novela má dvanásť kapitol a epilóg. Dej sa nerozpráva chronologicky, prítomnosť sa prelína so spomienkami na minulosť. V epilógu sa ukáže, že celý príbeh rozpráva stará mama vnúčaťu a priadkam, podľa všetkého samotná Eva


Literárny druh:

Epika


Literárny žáner:

Novela


Postavy:

  • Drak (Martin Lepiš) – Nájdenec, ktorého vychoval starý hrnčiar. Dedina ho odmieta a viní zo všetkých nešťastí, preto žije ako vyvrheľ. Je silný, odvážny, múdry a citlivý k prírode aj k ľuďom. Dokáže odpustiť aj tým, ktorí mu ublížili.
  • Eva – Žena, ktorá kedysi milovala Draka a ošetrovala ho, keď ho zranili. Po jeho odchode sa jej narodil syn a po dvoch rokoch sa vydala za Šimona. Na konci sa so Šimonom zmieri. V epilógu je podľa všetkého ona tou starou mamou, ktorá príbeh rozpráva.
  • Šimon Jariabek – Evin manžel, ktorého dedina pošle s Drakom po stádo. Na Draka žiarli a nedôveruje mu. Keď si myslí, že Drak stádo predal, podpáli mu vyžiháreň. Radosť z toho však nemá a napokon sa k činu pred všetkými prizná.
  • Žoška – Drakova milá, ktorá s ním na konci príde na koni do dediny.
  • Richtár – Predstavený dediny. Drakovi dovolí ísť po stádo, no pohrozí, že ak sa do týždňa nevráti, jeho chalupa zhorí.
  • Starý Lepiš Madlušovie – Takmer slepý hrnčiar, ktorý Draka kedysi našiel, keď sa vracal z jarmoku, a vychoval ho. Zomrel po páde do jamy na hlinu a dedina z jeho smrti neskôr obvinila Draka.
  • Dedinčania – Poverčiví a plní predsudkov. Draka sa boja a nenávidia ho, no keď ide o ich stádo, potrebujú jeho pomoc.

Rozprávač:

Rozprávač rozpráva v 3. osobe, no často prechádza do 1. osoby množného čísla. Vtedy hovorí ako hlas dediny alebo splýva so Šimonom a jeho myšlienkami. V epilógu priznáva, že príbeh prerozprával podľa spomienok starej mamy, ktorou je zrejme samotná Eva


Slohové postupy:

Rozprávací, opisný


Formy reči:

  • Priama reč
  • Nepriama reč
  • Polopriama reč
  • Vnútorný monológ
  • Dialógy

Obsah:

Do dediny sa po rokoch vráti Drak a ľudia sú znepokojení. Eva, ktorá ho kedysi milovala, si spomína na minulosť.

Drak, vlastným menom Martin Lepiš, bol nájdenec, ktorého vychoval starý, takmer slepý hrnčiar Lepiš. Dedina ho nikdy neprijala. Keď mal Drak štrnásť rokov, našiel starého hrnčiara v bezvedomí v opustenej jame na hlinu a starec potom zomrel. Ľudia o niekoľko rokov neskôr začali tvrdiť, že ho zabil Drak. Zvalili na neho aj vinu za požiare, povodne, hlad a choroby. Raz ho niekto napadol a zranil na čele. Eva ho našla a dva týždne sa oňho starala, hoci na ňu za to dedina zanevrela. Keď sa Drak zotavil, bez slova odišiel. Eva naňho dva roky márne čakala a medzitým sa jej narodil syn. Potom sa vydala za Šimona.

Teraz je v kraji veľké sucho a v horách horí. Dedinské stádo uviazne v Temných smrečinách za horiacim lesom a hrozí mu, že zahynie od hladu. Drak sa ponúkne, že ho zachráni. Nechce za to nič, len aby mohol znova kopať hlinu pod Peklom. Richtár súhlasí, no pohrozí, že ak sa Drak do týždňa nevráti, jeho chalupu zapália. Dedina s ním pošle Šimona.

Cestou Šimon Draka varuje pred padajúcim balvanom. Stále mu však nedôveruje. Keď uvidí, ako si Drak s dvoma Poliakmi tľapol do dlaní, myslí si, že im stádo predal. Vrhne sa na Draka, no ten ho premôže. Šimon sa potom vráti do dediny sám a nad ránom podpáli Drakovu vyžiháreň. Radosť z toho však necíti.

Drak sa napokon vráti so zachráneným stádom a na koni s ním príde aj jeho milá Žoška. Šimon sa pred všetkými prizná, že mu podpálil vyžiháreň. Drak ho však nenechá dohovoriť a odpustí mu. Vraví, že aj on sám kedysi Šimonovi ublížil.

V epilógu rozpráva celý príbeh stará mama vnúčaťu a priadkam. Podľa všetkého je to samotná Eva. Na konci rozpráva, ako Šimon stretol Evu na ceste a ponúkol jej kúdeľ, ktorú pre ňu vyrezal. Eva ho objala a ticho sa rozplakala. Príbeh sa končí ako v rozprávke. „Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli.“


Jazykové prostriedky:

  • Spisovný jazyk s nárečovými a ľudovými slovami.
  • Lyrizované opisy prírody.
  • Prvky ľudovej rozprávky a povesti.
  • Symboly, napríklad oheň a sucho.
  • Napätie, ktoré sa stupňuje až do konca príbehu.

Trópy a figúry:

  • Symbol (oheň a sucho ako obraz nešťastia, ktoré dedina zvalí na Draka).
  • Personifikácia prírody.
  • Metafory a prirovnania pri opisoch hôr a sucha.
  • Kontrast medzi Drakom a dedinou.
  • Rozprávková formula na konci príbehu.

Dobroslav Chrobák

Dobroslav Chrobák sa narodil v roku 1907 v Hybiach v Liptove a zomrel v roku 1951 v Bratislave. Vyštudoval elektrotechniku v Prahe a pracoval najmä v Slovenskom rozhlase, kde mal na starosti literárne vysielanie. Venoval sa aj literárnej kritike. Napísal len niekoľko kníh, no patrí k najvýznamnejším autorom naturizmu, ktorý sa nazýva aj lyrizovaná próza. Jeho texty spájajú realistický obraz dedinského človeka s prvkami ľudovej rozprávky a povesti.


Ďalšie diela autora:

  • Kamarát Jašek

Literárny kontext:

Drak sa vracia vyšiel v roku 1943, uprostred druhej svetovej vojny, a patrí k vrcholom slovenského naturizmu. Tento prúd slovenskej prózy sa rozvíjal približne v rokoch 1930 až 1945. Jeho autori písali o ľuďoch, ktorí žijú v úzkom spojení s prírodou, často v horách a na samotách. Naturistické diela majú baladický a rozprávkový nádych, prírodu ukazujú ako mocnú silu a hrdinov ako silných jednotlivcov, ktorí sa vymykajú spoločnosti. K ďalším autorom naturizmu patria Margita Figuli, Ľudo Ondrejov a František Švantner. V roku 1967 podľa novely natočil film režisér Eduard Grečner.


Časté otázky k maturite

Čo si mám z rozboru zapamätať ako prvé?

Začni štyrmi bodmi: téma, motívy, kompozícia a hlavné postavy. Na skúške potom pridaj jazykové prostriedky, autora a literárny kontext.

Môžem tento rozbor použiť ako čitateľský denník?

Áno. Obsah, postavy, téma aj údaje o autorovi pokrývajú všetko, čo sa v čitateľskom denníku zvyčajne vyžaduje. Najlepšie si dielo zapamätáš, keď si ho aj sám prečítaš alebo vypočuješ.

Ako hovoriť o autorovi a literárnom kontexte?

Uveď obdobie a literárny smer a stručne vysvetli, ako sa doba vzniku premieta do diela. Potom pridaj jedno alebo dve ďalšie diela autora.


Ďalšie rozbory diel v slovenčine


Pokračuj v príprave na maturitu